MARCUS - projekt revitalizácie Námestia slobody
Cieľ projektu.
Cieľom projektu je celková rekonštrukcia /revitalizácia Námestia Slobody v Bratislave, tak aby sa výrazne zvýšila estetická, kultúrna a technická úroveň tohto významného mestského priestranstva. Vytvoriť z pohľadu spoločenského centrálne námestie Bratislavy k čomu ho predurčuje už jeho samotná poloha a tvar. Zachovať jestvujúce stromy a rozšírenie zelene. Minimalizovať investičné náklady a dobu realizácie.
Návrh riešenia.
Hlavnou myšlienkou celého projektu je zachovanie správneho pomeru medzi parkovou /relaxačnou časťou a spoločenskou / kultúrnou časťou. Prevažná časť plochy bude tvorená základnou rovinou na úrovni západnej hrany. Vzniknutý výškový rozdiel z východnej strany bude prekonávať široké schodisko po stranách s rampami. V centrálnej časti schodiska bude jednoduchá kontaktná kaskádová fontána Slobody. V centre námestia na mieste terajšej Fontány Družby bude vztýčená presná kópia Stĺpa Marca Aurelia z rímskeho námestia Pizza Collona, ktorý je najstarším historickým dokladom vzťahujúcim k nášmu územiu a teda našej histórii vôbec. Na vrchole bude socha Marca Aurelia s manželkou Faustinou. Zhotovenie repliky nebude mať len vysokú architektonickú úroveň ale posilní aj národné a historické sebavedomie, a v neposlednom rade napomôže zachrániť chátrajúci originál a tým aj celosvetový historický odkaz. Mobiliár námestia budú tvoriť historické svietidlá, lavičky, pitné fontánky, stožiare na vlajky, bariérové stĺpiky, smetné koše... V okrajovej časti budú vytvorené nové parkovacie miesta pre osobné autá, skútre a bicykle. Návrh neuvažuje s vytvorením podzemných parkovacích miest z dôvodu investícii, ochrany zelene a princípu nevťahovanie automobilovej dopravy do centra mesta. Dlažba námestia bude tvorená z kameňa.
Z histórie námestia.
V stredoveku sa na mieste súčasného námestia nachádzali vinice. Námestie vzniklo pravdepodobne v 17. storočí, kedy tu bol postavený letný arcibiskupský palác, ktorý v súčasnosti slúži ako Úrad vlády Slovenskej republiky. Námestie bolo neskôr upravené ako trávnik, ktorý bol predelený stromoradím. Stromoradie sa nazývalo Kniežacie alebo Fürstenallee a Hercegfasor. Z výrazu Fürstenallee vzniklo slovo Firšnál. Počas socializmu sa námestie volalo Gottwaldovo námestie na počesť prvého česko-slovenského robotníckeho prezidenta Klementa Gottwalda, ktorý mal pomník so svojou družinou v jednom z rohov námestia. V 40. a 50. rokoch 20. storočia tu bol postavený Poštový palác a budovy Slovenskej technickej univerzity, čím sa námestie zo všetkých strán uzavrelo. Od roku 1980 sa tu nachádza najväčšia fontána v Bratislave, Družba.
Stĺp Marca Aurelia.
Stĺp Marka Aurelia (lat. Columna Centenaria Divorum Marci et Faustinae, tal. Colonna di Marco Aurelio) je antická stavebná pamiatka, nachádzajúca sa v hlavnom meste Talianska Ríme na námestí Piazza Colonna. Boje Rimanov s Germánmi (a teda pravdepodobne aj s našimi predkami) v rokoch 166 - 180, ktoré prebiehali predovšetkých na území stredného Podunajska (tzv.markomanské vojny), pripomína v Ríme víťazný stĺp, postavený na počesť cisára Marka Aurelia. Nachádza sa na námestíPiazza Colonna v samom centre Ríma. Stĺp v dórskom štýle bol vztýčený v rokoch 180 - 196, teda po cisárovej smrti. Jeho vzorom mu bol Stĺp cisára Trajána, ktorý od roku 113 stál na Trajánovom fóre na počesť rímskych víťazstiev nad Dákmi. Stĺp Marka Aurelia sa skladá z dvadsiatich ôsmich blokov z carrarského mramoru. Jeho telo vysoké 29,62 metra s priemerom 3,7 metra stojí na desať metrov vysokom podstavci. Na špirálovom reliéfnom páse, pripomínajúcom štýl Trajánovho stĺpu, je vytesaných stošestnásť bojových scén zachytávajúcich obe vojenské ťaženia Marka Aurelia proti Markomanom a Sarmatom v rokoch 172 - 175 po Kr. Ich prevedenie je však oproti tomuto stĺpu odlišné. Hlboké vrypy spôsobujú rozčlenenie povrchu na navzájom kontrastné plochy. Postavy sú plastickejšie a výraznejšie.
Reliéfy sú veľmi významným historickým dokladom. Sú jediným zachovaným ikonografickým svedectvom bojov medzi Rimanmi a stredoeurópskymi germánskymi kmeňmi. Jednotlivé výjavy i samotné postavy sú zdrojom informácií, ktoré nie je možné získať z iných zdrojov: z archeologických vykopávok ani písomných prameňov. Vzhľad rímskych vojenských táborov, spôsob premostenia rieky ale aj vzhľad osôb či príbytkov Germánov predstavujú jedinečný zdroj poznatkov a dokladov týkajúcich sa spomínaných
udalostí.
Latinské pomenovanie stĺpa dosvedčuje, že stĺp bol pôvodne zasvätený nielen cisárovi ale aj jeho manželke Faustine. Ich pozlátené sochy pôvodne stáli na hlavicovej platforme monumentu, na ktorú je možné vystúpiť po stodeväťdesiatich stupienkoch vnútorného točitého schodiska. V roku 1589 dal pápež Sixtus V. obe sochy odstrániť a nahradiť bronzovou sochou apoštola Pavla s mečom. Súčasne bol stĺp zrekonštruovaný architektom Domenicom Fontanom. Fontana vytvoril nový mramorový základ, na ktorý použil stavebný materiál zo zbúraného Septizonia na Palatíne.
Na stĺpe sú vyobrazenia z bojov, medzi iným aj udalosti, ktoré sa odohrali na slovenskom území. Koncom 19. stor. boli z niektorých scén stiahnuté formy a uložené v
Berlíne. Pracovníkom SNM - Archeologického múzea sa ich podarilo objaviť. Tri scény (rímska hranica, tzv. zázračný dážď a odvádzanie barbarov do zajatia) boli odliate a prevezené do múzea, kde sú vystavené. Ich význam podčiarkuje skutočnosť, že ide o najstarší ikonografický doklad zo slovenského územia vôbec.
